Možno máte nutkanie povedať, že vy chyby robiť nechcete. Predsa chyby sú niečo zlé. No nie sú a verím, že vám to dnes vyvrátim 🧠 Začnime vnímať chyby ako nástroj na zlepšenie, čiže niečo, čo nám pomáha v učení. A to dokonca z niekoľkých hľadísk.

Na základe neurovedy vieme povedať, že robenie chýb nám pomáha pri učení sa a je vyššia pravdepodobnosť, že si danú informáciu dlhodobo zapamätáme. Zároveň chcem, aby ste sa na robenie chýb pozreli aj takto. Prirovnajme si učenie sa jazyka ku svalovým tréningom vo fitku.

Predstavte si, že idete do fitka prvýkrát a začnete cvičiť. Je zrejmé, že nemôžete vedieť ako funguje každý jeden stroj. Avšak vám to neprekáža a idete do toho. Začnete cvičiť nesprávne, lebo samozrejme nemôžete vedieť ako ovládať daný stroj. A takto tam chodíte týždeň po týždni a namiesto toho aby ste sa niekoho spýtali, ako sa používajú tie stroje alebo si najali trénera, vy cvičíte sami. Prinajlepšom neefektívne a v horšom prípade si ničíte napríklad chrbticu či kolená. A tu zastavím. Toto isté sa deje, keď sa učíme jazyky.  

Obávame sa niekoho spýtať na správne riešenie a máme strach z toho, že nás niekto uvidí, ako robíme niečo zle. Vrátim sa naspäť k fitku. To, že na začiatku neviete, ako sa stroje ovládajú je úplne jasné. Avšak sú tam ľudia okolo Vás (vrátane trénerov), ktorí vám môžu pomôcť. A keď sa ich spýtate, tak krok po kroku každým razom sa naučíte niečo nové a začnete vidieť progress. Čiže ak sa chcete zlepšiť, tak ukážte svoju zraniteľnosť, spýtajte sa na veci, ktoré vám nejdú a požiadajte o pomoc.
Len je tu jeden háčik. V angličtine by sme povedali: “It's easier said than done.” Čiže ľahko sa mi hovorí o tom, že veď začnite robiť chyby. Avšak realita je náročnejšia. A áno je, súhlasím. Lebo je tu ešte ďalšia časť rovnice. 👇